1. Boh
Je jeden Boh. Existuje večne ako tri rôzne, ale navzájom si rovné osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh sa nemení vo svojej svätosti, spravodlivosti, múdrosti a láske. On je všemohúci Stvoriteľ, Záchranca a Sudca. Boh je Pán, ktorý všetkému dáva život a všetkému vládne podľa svojej zvrchovanej vôle. Boh koná všetko pre svoju vlastnú slávu.
2. Biblia
Boh nemlčí. Na to, aby sme my mohli poznať Boha, potrebujeme, aby sa on sám odhalil. Božie slová sú vždy jeho mocné, autoritatívne sebavyjadrenie. Biblia sa skladá výlučne zo Starej a Novej zmluvy. Každé slovo inšpiroval Boh prostredníctvom ľudských autorov, takže kompletná Biblia v svojej pôvodnej podobe je Božím slovom. Božie Slovo je bezchybné a úplne spoľahlivé v otázkach faktov a učenia. Jedine Biblia má najvyššiu autoritu a je vždy dostatočná vo všetkých veciach viery a života.
3. Ľudstvo
Sme Božím obrazom. Sme Božími výnimočnými stvoreniami. Boh nás stvoril ako muža a ženu, ako dušu a telo, zodpovedných a slobodných. Každý má preto vrodenú, nezrušiteľnú a rovnakú dôstojnosť a hodnotu.
Najvyšším zmyslom človeka je milovať, poslúchať a uctievať Boha, aby jeho sláva naplnila celú zem.
Dôsledkom pádu a hriechu našich prvých rodičov je však skazená každá časť našej prirodzenosti. Hriech ničí naše vnímanie samých seba. Hriech ničí vzťahy s ľuďmi a svetom okolo nás. Čo je najtragickejšie, všetci muži a ženy sme duchovne mŕtvi, vinní hriešnici v nepriateľstve s Bohom. Každý človek preto nevyhnutne čelí Božiemu odsúdeniu a potrebuje sa znova narodiť, prijať odpustenie a zmieriť sa s Bohom, aby ho mohol poznať a páčiť sa mu.
4. Pán Ježiš Kristus
Pán Ježiš Kristus je plne Boh a plne človek. Bol splodený Duchom Svätým a narodil sa z panny. Žil život bez hriechu v poslušnosti Otcovi, aký sme my mali žiť, no nežili sme. Vyučoval s mocou a všetky jeho slová sú pravdivé. Na kríži zomrel namiesto hriešnikov, niesol Boží trest za ich hriech a vykúpil ich svojou krvou. Z mŕtvych vstal a vo svojom vzkriesenom tele vystúpil do neba, kde je oslavovaný ako Pán všetkého. V Otcovej prítomnosti sa prihovára za svoj ľud.
5. Spasenie – záchrana
Spasenie je výlučne Božím činom z milosti. Nedá sa ničím získať ani zaslúžiť. Dokonal ho Pán Ježiš Kristus a v evanjeliu ho ponúka každému. Boh vo svojej láske volá k sebe hriešnikov a spôsobuje pokánie a vieru a odpúšťa im. Všetci, ktorí veria v Krista, sú ospravedlnení jedine vierou, sú adoptovaní do Božej rodiny a majú večný život.
6. Duch Svätý
Duch Svätý bol poslaný z neba, aby oslavoval Krista a uplatnil jeho dielo spasenia. Usvedčuje hriešnikov, dáva duchovný život a pravé porozumenie Písmu (Božiemu slovu). Prebýva vo všetkých veriacich, uisťuje ich o spasení a postupne ich premieňa na Kristov obraz. Buduje Cirkev a zmocňuje jej členov k uctievaniu, službe a misii.
7. Cirkev
Všeobecná cirkev je telom, ktorého hlavou je Kristus a do ktorého patria všetci zachránení. Jej viditeľným prejavom sú miestne cirkevné zbory—zhromaždenia veriacich, ktorí sú si navzájom oddaní kvôli uctievaniu Boha, kázaniu Božieho slova, vysluhovaniu krstu a Večere Pánovej, pastoračnej starostlivosti a disciplíne a evanjelizácii. Jednota Kristovho tela sa prejavuje v zboroch aj medzi zbormi vzájomnou láskou, starostlivosťou a povzbudzovaním. Pravé spoločenstvo medzi zbormi existuje len keď sú verné evanjeliu.
8. Krst a Večera Pánova.
Krst a Večeru Pánovu dal Kristus cirkevným zborom ako viditeľné znaky evanjelia. Krst je symbolom jednoty s Kristom a vstupu do jeho Cirkvi, ale nedáva duchovný život. Večera Pánova je oslavou Kristovej obete, vykonanej raz a navždy. Chlieb a víno pri nej neprechádzajú žiadnou premenou. Všetky z nej plynúce požehnania sa prijímajú vierou.
9. Budúcnosť
Pán Ježiš Kristus sa vráti v sláve. Vzkriesi mŕtvych a bude spravodlivo súdiť svet. Zlí dostanú večný trest a spravodliví život večnej radosti v spoločenstve s Bohom. Boh všetko stvorí nové a bude navždy oslávený.
PARADOX je súčasťou celosvetovej rodiny zborov, ktoré zakladajú nové zbory – Acts 29.
Tieto zbory spája päť charakteristických, teologických znakov:
1) Evanjelium v centre všetkého
Veríme, že evanjelium je dobrá správa o tom, čo Boh milostivo získal pre hriešnikov prostredníctvom bezhriešneho života, obetnej smrti a telesného vzkriesenia svojho Syna, nášho Spasiteľa Ježiša Krista—konkrétne odpustenie našich hriechov a úplne ospravedlnenie pred Bohom. Toto evanjelium je taktiež základom pre našu dôveru v konečné víťazstvo Božieho kráľovstva a zavŕšenie jeho zámeru pre celé stvorenie v novom nebi a na novej zemi.
Centrom evanjelia je Kristus a evanjelium je základom pre život Cirkvi a našou jedinou nádejou na večný život. Keď naša zvesť nie je sústredná na Kristovu zástupnú smrť a jeho telesné vzkriesenie, nedochádza k ohlasovaniu tohto evanjelia.
Evanjelium nie je len prostriedkom, ktorým sú ľudia zachránení, ale taktiež pravdou a mocou, ktorými sú ľudia posväcovaní. Pravda evanjelia nám umožňuje skutočne a radostne robiť, čo sa páči Bohu, a postupne sa meniť na Kristov obraz.
Záchrana, ktorú toto evanjelium ponúka, sa prijíma jedine milosťou, jedine prostredníctvom viery, jedine v Kristovi. Pre spasenie nie sú potrebné žiadne nariadenia, rituály, skutky ani žiadne iné činnosti z ľudskej strany.
(Marek 1:1; Lukáš 24:46-47; Ján 3:16-18; Rimanom 1:16-17; Rimanom 1:18-25; 1 Korinťanom 1:18-25; 2:2; 15:1-4; 2 Korinťanom 4:1-6; 9:13; Galaťanom 1:6-9; Efežanom 1: 7-10; Kolosanom 1: 19-20; 2 Timotejovi 1:8-14; 2 Petrov 3: 11-13 Júdov 3-4; Zjavenie 21:1-22:21)
2) Zvrchovanosť Božej milosti pri záchrane hriešnikov
Vyhlasujeme, že Boh si nás vybral v Kristovi pred stvorením sveta, nie na základe poznania našej budúcej viery, ale bezpodmienečne, podľa svojej milostivej vôle.
Veríme, že prostredníctvom práce Ducha Svätého, Boh privedie vyvolených k viere vo svojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Milostivo a účinne premôže ich tvrdohlavý odpor voči evanjeliu, takže určite a ochotne uveria.
Taktiež veríme, že títo ľudia, Boží vyvolení, ktorých Boh Otec dal Synovi, vytrvajú vo viere a zbožnom správaní a že milosť prijímaná vierou je zárukou ich spasenia.
Veríme, že Božia zvrchovanosť v tomto spasení ani nezmenšuje ľudskú zodpovednosť za vieru v Krista, ani neznižuje nutnosť a moc modlitby a evanjelizácie, ale namiesto toho ich ustanovuje ako Bohom určené prostriedky, ktorými Boh dosahuje svoje určené ciele.
(Ján 1:12-13; 6:37-44; 10:25-30; Skutky 13:48; 16:30-31; Rimanom 3:1-4:25; 8:1-17,31-39; 9:1-23; 10:8-10; Efezanom 1:4-5; 2:8-10; Filipanom 2:12-13; Títovi 3:3-7; 1 Ján 1:7,9)
3) Dielo Ducha Svätého v živote a službe
Duch Svätý je plne Bohom, rovný Otcovi i Synovi. Jeho hlavnou službou je oslavovať Pána Ježiša Krista. Taktiež neveriacich usvedčuje, že potrebujú Krista, a dáva duchovný život cez nové narodenie sa.
Duch natrvalo prebýva vo všetkých, ktorých privádza k viere v Krista. Milostivo ich posväcuje, láskavo vedie a zmocňuje, takže môžu žiť v poslušnosti neomylnému Písmu.
Vzorom pre naše spoliehanie sa na Ducha a naše prežívanie jeho prebývania a zmocňujúcej prítomnosti je sám Pán Ježiš Kristus. Ježiš bol naplnený Duchom a úplne závislý na jeho moci keď konal zázraky, ohlasoval Božie kráľovstvo a vo všetkých ďalších oblastiach svojej pozemskej služby.
Duch Svätý, ktorý zmocňoval Krista a prebýval v ňom, rovnako prebýva v nás a zmocňuje nás duchovnými darmi, ktoré udelil pre službu a budovanie Kristovho tela. Hoci v našej rodine zborov existujú rôzne chápania povahy a funkcie týchto darov, všetci uznávame, že pochádzajú od Boha a sú kľúčové pre duchovný rast a efektívnu službu a že by sme po nich mali dychtivo túžiť, verne ich rozvíjať a s láskou používať v súlade s biblickými pokynmi.
(Matúš 3:11; 12:28; Lukáš 4:1, 14; 5:17; 10:21; Ján 1:12-13; 3:1-15, 34; 14:12; 15:26-27; 16:7-15; Skutky 2:14-21; 4:29-30; 10:38; Rimanom 8:9; 12:3-8; 1 Korinťanom 12:7-13; 12:28-31; 14:1-33; 2 Korinťanom 1:21-22; Galaťanom 3:1-5; Efežanom 1:13-14; 5:18)
4) Rovnosť mužov žien a princíp mužského slúžiaceho vodcovstva
Aj muži, aj ženy sú spolu stvorení na Boží obraz a sú si preto pred Bohom ako osoby rovní. Majú rovnakú morálnu dôstojnosť a hodnotu a rovnaký prístup k Bohu cez vieru v Krista. Ako muži, tak aj ženy prijímajú duchovné dary, ktoré ich zmocňujú k službe v miestnom zbore i mimo neho. Preto ženy majú byť povzbudzované, vystrojované a zmocňované k využívaniu svojich darov – v službe Kristovmu telu, aj vyučovaním v kontexte, ktoré je v súlade s Božím Slovom.
Aj manželia, aj manželky sú pred Bohom spoluzodpovední za duchovnú starostlivosť a život v domácnosti. Boh dal mužom hlavnú zodpovednosť viesť svoje manželky a rodiny ako slúžiaci vodcovia, charakterizovaní obetavou láskou podľa vzoru Ježiša Krista.
Tento princíp mužského vedenia sa nesmie zamieňať s despotickým manipulovaním, ani ho čo i len vzdialene pripomínať. Naopak, ide o milujúcu, nežnú a opatrujúcu starostlivosť zbožného muža, ktorý je sám pod láskavou a nežnou autoritou Ježiša Krista.
Starší/kazatelia každého miestneho zboru dostali autoritu pod vedením Ježiša Krista, aby dozerali na zbor a vyučovali/kázali Božie slovo pri spoločnom zhromaždení na budovanie tela. Úrad staršieho/kazateľa je vyhradený pre mužov.
(Genezis 1:26-27; 2:18; Skutkov 18:24-26; 1 Korinťanom 11:2-16; Galaťanom 3:28; Efežanom 5:22-33; Kolosanom 3:18-19; 1 Timotejovi 2:11-15; 3:1-7; Títovi 2:3-5; 1 Petrovi 3:1-7)
5) Miestny cirkevný zbor ako Božia primárna misijná stratégia
Miestny cirkevný zbor má jasný biblický mandát hľadieť ďalej než na svoju vlastnú komunitu—na svoje okolie, národ a celý svet. Preto misia nie je dobrovoľným programom v zbore, ale nevyhnutnou súčasťou identity zboru. Sme povolaní ohlasovať Krista v evanjeliu a mocou Ducha Svätého podriaďovať jeho panstvu každý aspekt života.
Hlavný spôsob, ktorým napĺňame túto misiu, je zakladanie zborov, ktoré zakladajú zbory, a tréningom ich vodcov. Našim zámerom je, aby bol každý človek viac podobný Ježišovi Kristovi prostredníctvom služby zborov, ktoré nám Boh umožňuje zakladať vo svete.
Taktiež veríme, že máme zodpovednosť jednak neutiecť zo svojej kultúry a jednak sa jej nepripodobniť, ale pokorne, prostredníctvom Ducha a pravdy evanjelia sa v nej s odvahou angažovať a usilovať sa o jej premenu a podriadenie Kristovej vláde.
(Izaiáš 52:7; Matúš 10:5-25; 28:18-20; Lukáš 4:18-19; 24:46-47; Skutky 28:31; Rimanom 10:14-15; 2 Korinťanom 10:4-5; Galaťanom 2:10; Efezanom 3:10; 4:11-16; 2 Timotejovi 4:1-5; Hebrejom 10:23-25; 1 Petrov 2:4-5, 9-10)